Na Vianoce dostal malý šesťročný chlapec nový tablet. Zapol ho a oči sa mu rozžiarili radosťou. Sklonil hlavu, aby sa mu neodrážal displej a tým sa zaradil do poruchovej generácie sklonených hláv. Od vtedy ju dvíha len pokiaľ tento technologický výdobytok nedrží v ruke a týchto okamihov je čoraz menej.
Tento fenomén, ktorý zo zdravých ľudí vytvára outsiderov, som si všimol nielen pri ňom , ale u mnohých ľudí, najmä mladých. Odkedy spojili dve závislosti : facebook a mobilný telefón v jedno, moderný človek získal všetko pre to, aby ohlásil svetu svoju existenciu. Už nepotrebuje nič iné, keďže sa mu celý život zmestí do priestoru zadného vrecka (za predpokladu, že si ho neprisadne, tým automaticky podpíše svoju demisiu).
Veď predsa nie je nič ľahšie, ako zahnať nudu otvorením telefónu a pozorovať sociálne siete, či stiahnuť si novú zábavnú apku, či hru. Z človeka sa stala samostatná vysielacia stanica, ktorá vymenila ľudský kontakt za chladný dotyk displeja.
Čoraz častejšie si všímam, že mladší ľudia a tínedžeri v dopravných prostriedkoch, či dokonca aj vonku medzi priateľmi, neodtŕhajú zrak od svojich telefónov, či prenosných tabletov. Ich komunikácia sa obmedzuje na neprítomne zamručanie a okolitý svet sa v procese transformoval na šedivú rozmazanú šmuhu. Načo okolitý svet keď v mobile mám celú dúhu farieb a všetkých "priateľov" k tomu?
Po pravde netuším, čo spôsobuje stratu záujmu o konverzáciu s osobou akonáhle sa dostane do osobnej blízkosti. Čo núti človeka vyhľadať nového komunikačného partnera na diaľku? Musí byť frustrujúce, že keď sa stretne tvárou v tvár nie je schopný komunikácie, pretože rozprávanie nemá vo zvyku. A tak miesto toho opäť skúma svoj elektronický prehliadač, hrá sa hry, kontroluje aplikácie a pozoruje facebook. Ako vždy s hlavou sklonenou v nemej rezignácií nad bezprostredným svetom, ktorý opäť raz nie je zaujímavý.
Mladí ľudia sa tak okrádajú nielen o osobný kontakt, ale aj o komunikáciu, ktorá je nahradená len znalosťou ťukania do klávesnice. Svet sa stavia na hlavu a človeku je čoraz prirodzenejšia komunikácia na diaľku než osobný kontakt. Kamaráti sú taktiež len obrázky na sociálnych sieťach a nie skutočné osoby z mäsa a kostí, v tom horšom prípade sú kamarátmi len hry, fikcia, od ktorej sa nedokážu odtrhnúť.
Nová generácia má všetky hry po ruke a nemá potrebu sa hrať a komunikovať s vonkajším svetom, na to je predsa telefón. Ničím iným sa už po tomto nezavďačíte. Keď som bol malý ja, tak sme s kamarátmi išli von utekali cez hory-doly aby sme sa mohli zahrať v najbližšej herni. Teraz? Decká si vytiahnu mobil, či tablet a hrajú až do večera. Do nudného sveta vonku ich dostane akurát chuť kúpiť si nový hardware. Dokonca ani to, existuje predsa online nakupovanie.
Telefón a tablet v spojení so sociálnymi sieťami a hrami spôsobil nárast lenivosti a syndróm sklonených hláv. Ľudia stratili záujem o komunikáciu zoči voči a za skutočné konverzácie považujú tie cez internet.
Internet v mobile je svojim spôsobom prekliatie moderného človeka a zásadne predefinoval spôsob komunikácie. Sklonená hlava a rastúce dioptrie sú toho dôkazom. Napriek tomu si už existenciu bez nich nedokážeme predstaviť. Osobne mám pocit, že to virtuálne je skutočné a realita je len jej nedokonalým odrazom. Napokon sa dostaneme do bodu, keď ako dôkaz existencie človeka bude stačiť účet s fotkou na facebooku.