Chappie

Autor: Michal Hruškovic | 21.3.2015 o 12:36 | (upravené 21.3.2015 o 18:17) Karma článku: 2,00 | Prečítané:  499x

Film o dospievajúcom juhoafrickom robotovi, ktorý dokázal nájsť recept na večný život. Dlhodobo očakávané áčkové sci-fi s námetom umelej inteligencie som si jednoducho nemohol nechať ujsť.

Chappie

 Akčný / Thriller / Sci-Fi

USA, 2015, 121 min

Réžia:

Neill Blomkamp

Hudba:

Hans Zimmer

Hrajú:

Sharleto Copley, Dev Patel, Yo-Landi Visser, Watkin Tudor Jones, Hugh Jackman, Sigourney Weaver,

 

O filme Chappie som vedel už od konca minulého roka. Bol som zvedavý, čo sa slávnemu Juhoafričanovi podarí vykúzliť tento krát. Jeho predchádzajúce kúsky rovnakého žánru:  Elýsium a Distrikt 9 v sebe niesli celkom zaujímavý odkaz a ako fanúšik sci-fi, som si tento film jednoducho nemohol nechať ujsť.

Námet poskytoval obrovský potenciál, pretože téma umelej inteligencie nie je zďaleka vyčerpaná. No možno to boli moje vysoké očakávania, ktoré mi bránili v dokonalom vychutnaní si filmu. Na môj vkus sa tu nachádzalo príliš veľa tém, ktoré boli narýchlo zošité horúcou ihlou a v konečnom dôsledku mi Chappie prišiel ako Frankenstein, pozliepaný z viacerých častí. Film sa snažil byť všetkým a napokon nebol ničím.

Dej sa odohrával v JAR, Johannesburgu, podľa všetkého v nie príliš vzdialenej budúcnosti. Roboty predstavili ako efektívne obohatenie radov policajných jednotiek, ktoré bojovali s rastúcou kriminalitou v  „Joburgu“. Tieto titánové plechovky, nazývané skauti dokázali udržať kriminalitu pod kontrolou.

Ich výrobca, ajťák „slumdog milionár“ Deon , je na energeťákoch závislý vývojár umelej inteligencie, ktorý pracuje pre výrobcu zbraní Tetra Vaal. Šéfuje mu nestarnúca Sigourney Weaver. Deonovým snom bolo vytvoriť A.I. podobnú ľudskej, ktorá je schopná nezávisle myslieť a dokáže sa vyvíjať, učiť sa a zdokonaľovať sa.

Koncept Chappieho, ktorý, ako ste určite uhádli, je meno dotyčného robota, okolo ktorého sa bude film točiť, je vlastne robot dieťa, učiace sa bytiu od úplného základu. Keď neskôr na scénu dorazia hviezdy JARu a síce Yolandi a Ninja z Die Antwoord, ktorí za film vyfajčili viac cigariet, než väčšina za celý život, film u mňa klesol o plných desať percent. Okrem toho, že sa réžia  ani nenamáhala zmeniť ich mená, dostali dôležitú úlohu, ktorá sa tiahla celým filmom. Pokiaľ nie ste fanúšikom juhoafrického rave-rapu, či neobľubujete túto kapelu, tak sa zvyšok filmu budete znechutene pozerať na potetovaných „gangstrov“ ako sa hláškami z juhoafrickým prízvukom snažia zakryť herecké pokrivkávanie. Viem, že sú neodmysliteľnou súčasťou kultúry JAR, no dať nehercovi tak dôležitú úlohu nebol podľa môjho názoru správny ťah.

V niektorých častiach som mal skôr pocit, ako by si na chudákovi Chappiem spravili obrovskú reklamu, a to nemyslím len Toyotu Vaio a Redbull, ale najmä Die Antwoord.

Odhliadnuc od gangsterského robota, nadávajúceho rappovým prízvukom Južnej Afriky, sa film snaží poukázať hneď na niekoľko faktov súčasne, a tie sa režisér snaží prepojiť do ucelenej myšlienky. Hlavným motívom je „duch v schránke“ (ghost in the shell) a síce prenesenie ľudského vedomia do stroja, kde dokáže existovať, kým budú jeho dáta zachované. Zároveň však film jemne poukazuje na morálny boj medzi umelou inteligenciou a ľuďmi riadenými strojmi. Túto kresťanskú polemiku reprezentuje záporák Hugh Jackman. Ten svoju rolu odohral fantasticky, aj keď jeho sympatické črty jednoducho nie sú stvorené pre antihrdinu.

Do toho všetkého sa film navyše snaží poukázať na fakt, že robot s umelou inteligenciou bude najprv držať zbraň až potom kýbeľ s mopom a vždy bude v prvom rade doménou zbrojných manufaktúr.

Za seba musím priznať, že robot Chappie bol fantasticky spravený a vyzeral reálne, jeho pohyby  a motoriku stvárnil Sharleto Copley, taktiež juhoafrický herec.

Film zachytil detskú myseľ verným obrazom a implantoval ju do Chappieho správania. Ďalším motívom bola ukážka, že človek je veľmi ovplyvniteľný tvor a jeho výchova sa odvíja od prostredia, v ktorom sa pohybuje. Napriek tomu, že človek ako jednotlivec  je dobrý, v nepriaznivom prostredí sa mení na to, čo z neho vyformuje okolie a potreby.

Film sám o sebe bol natočený slušne, s veľkým potenciálom a silnou myšlienkou. Režisér sa však nechal uniesť a zabŕdol do viacerých tém, ktoré nedokázal spliesť dokopy tak, aby divák vedel na čo sa presne pozerá. Dejom hýbali veľmi slabé pohnútky, ako napríklad kartička na stole „Zmeň svoj život“ (ktorá donútila hlavného hrdinu k dôležitému kroku). Pri niektorých scénach sa mi až rozum zastavoval, chvíľu som si myslel, že človek môže navštevovať výrobňu zbraní ako westernový bar s dvojkrídlovými dverami a odnášať si odtiaľ čo sa mu zapáči ako zo samoobsluhy.

Na druhú stranu musím uznať, že niektoré scény mi pohli srdcom a zaujali ma, ale v konečnom dôsledku sa vo filme neobjavilo nič prevratné a  nové, čo by zanechalo dlhodobejší dojem a spravilo z filmu legendu, ako som dúfal.

Mierne ma sklamal americký happy ending, ktorý odobral filmu veľkú porciu zamyslenia a zredukoval ho na akčniak, ktorého hlavná myšlienka je USBčko s večným životom.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?