Malého veľa býva - Jednohubky vs Chipsy

Autor: Michal Hruškovic | 19.4.2015 o 19:16 | (upravené 28.4.2015 o 17:38) Karma článku: 4,14 | Prečítané:  1086x

Zdanlivo malé a pritom tak chutné, áno jednohubky. Jedna nezaškodí, dve taktiež nie, a že ste to prehnali zistíte, až keď držíte dvadsať prázdnych špáradiel a jednohubky vám tak nejak samé naskákali do úst. Sú jednoduché na prípravu, skvele chutnajú a je ich viac než tisíc druhov. Skrátka, každý si príde na svoje.

V poslednej dobe sa u nás udomácnil zvyk, že miesto čipsov a chlebíčkov sme sa rozhodli návštevám pripravovať elegantnejšie pohostenie formou jednohubiek.

Ak sa predsa len rozhodnem pre nákup čipsov, platím desaťeurovkou a to za efekt, že sa návšteve pri pohľade akurát tak predĺžia tváre vo výraze „zase čipsy.“ Teda pokiaľ nechcete kupovať staré, dobré, socialistické chrumky či kukuričné nahrážky legostavebníc v päťlitrových obaloch, pre návštevy s deťmi, aby vám svojími poslintanými výtvormi namrvili na gauč.

Osobne som „junk foodom“ už predávkovaný, tak sme sa ja i priateľka rozhodli, že zmeníme menu . Dá to o trošku viac práce, no na druhú stranu je to rovnako drahé, ak nie lacnejšie a po úprave sa jedná o exkluzívne pohostenie, ktoré si bude pochvaľovať každý.

Stačí nakúpiť niekoľko rožkov, chutnú nátierku a nejakú tú “čerešničku“, ktorou ten výtvor dozdobíte, napríklad olivu.

Musím povedať, že keď to tak vidím po nákupe na stole, dvadsať rožkov, nátierku a syr, príliš „nóbl“ mi to nepripadá a keby som s tým takto  došiel za návštevou, moc by som nezahviezdil.

Pokiaľ si hostí nechcete znepriateliť, treba túto kopu jedla upraviť a  venovať tomu trochu času. Netrvá to však tak dlho a ak ste na to dvaja, za pol hodinu to hravo stihnete. Výsledkom je luxusný tanier hrajúci farbami, za ktorý by sa nehanbil ani vedúci diplomatickej misie, či organizátor bálu.

Dômyselnosťou a tvarom v mnohom predčia svojích neforemnejších bratov, chlebíčky. Tie sú nemotorné a takmer vždy z nich nevkusne ukvacne kus šalátu medzi nohy, či sa nešťastnej dáme vymrví syr do výstrihu, čo má za výsledok komické situácie v akomkoľvek prostredí.

Osobne si radšej nechám pichnúť do prstu dreveným ježkom, kvôli ktorému každodenne miznú lesy na špáratka. Je to však omnoho elegantnejší a čistejší spôsob jedenia, uchmátnúť jednu či viac umelohmotných šablí, či špáradiel dvoma prstami a bez dotyku rúk si ich hodiť do úst.

Existuje obrovské množstvo jednohubiek a spôsobov, ako ich ozdobiť. Predstavivosti sa medze nekladú, môžete si tu s čistým svedomím plniť svoj dizajnérsky a kulinársky sen. Navyše ulahodíte prakticky každému a návšteva nebude šetriť chválou na vaše hostiteľské schopnosti. Niekoľko rožkov, pomazánka, údený losos a jeden citrón z vašej domácnosti spraví michellinovskú reštauráciu, ktorá rúbe vysoko. Možno sa to nezdá ako dostatočná odmena, no budete nečakane spokojní, keď vás známi a kamráti pochvália za prípravu jedla. Ja ako muž som sa s týmto druhom chvály príliš nestretával a musím uznať, že mi to veľmi lichotí.

Len tak mimochodom, rada na záver. Sami vlastné jednohubky neochutnávajte, lebo ak s týmto zvykom začnete, musíte byť silný a neprepadnúť mánií, inak zmizne väčšina jedla ešte počas prípravy a  po dvoch pankreolanoch si fučiac uvedomíte, že podvedome odkladáte opasok, rozopínate gombík na nohaviciach a návšteve ostanú použité špáratká.

Ak všetko urobíte správne a podľa hore uvedeného návodu, tak sa vám zdvojnásobí počet návštev, ktorá u vás prakticky zakotví pri každej príležitosti a vaša reputácia stúpne do nebies.

Veď ktorý Slovák sa nerád dobre naje?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?