Nie je to tak dávno, čo sa v mojej prítomnosti akoby roztrhlo vrece s otázkami: „A čítačku už máš?“ Samozrejme nemám na mysli čítačku diskov, či formátov, ale o tú, od slova čítať.
Ako som už v predchádzajúcom článku spomínal, hlavnou črtou generácie sklonených hláv je neustále čítanie a bezcieľne prehrabávanie sa v telefóne, tabletoch či elektronických čítačkách. Musím sa priznať, ja takúto vymoženosť zatiaľ nemám, teda až na telefón (bez internetu). Na ňom a na počítači som už nejaké tie knižky prečítal, avšak pre malý displej, či neprenosnosť počítača vždy radšej siaham po knihe.
Čítam veľa a napriek tomu takúto elektroniku nevlastním. Otázkou je, prichádzam o niečo? Uvažoval som nad oboma variáciami a skutočne neviem, či sa k e-knižnici prikloniť a či nie.
Za ten čas, čo som odštartoval svoju kariéru čitateľa, som nazhromaždil pomerne úctyhodnú zbierku titulov, nepočítajúc to, čo som prečítal z dnes už vymierajúcich knižníc a na škole. Z pohľadu človeka, ktorý neustále čítal len skutočné knihy v mäkkých, či tvrdých väzbách chcem vedieť, čo také zaujímavé ponúka elektronická podoba.
Je skladná?
Určite viac, než hrubá kniha, ktorú žmolíte v rukách a schovaná vám zaberá plno miesta v taške. Prekáža, keď utekáte na MHD, či hľadáte kľúče. Vtedy si uvedomíte, že máte len dve ruky, ale potrebujete tri, aby vám ďalšia držala knihu. Napriek tomu musíte (bohužiaľ) pokračovať s dvoma, zatiaľ, čo sa vám obsah tašky nemilosrdne sype na zem, najlepšie do blata, v daždi a máte chuť do tej kôpky ešte kopnúť od zlosti.
Elektronickú knižku si navyše môžete schovať do telefónu, čítačky tenkej ako zošit, na všadeprítomný cloud, kam máte prístup prakticky kedykoľvek. Nezaberá miesto a je hneď po ruke. Napriek tomu stále siaham po knihe a listujem v stránkach, na ktoré sú moje oči a prsty zvyknuté. Pripadá mi to vhodnejšie, než sledovať vysvietenú obrazovku, ktorá sa v tme odráža do tváre, vytvárajúc efekt ako z lacného hororu.
Odhliadnuc od skladnosti, som si uvedomil, že sa jedná o pomerne elegantné ekologicko-ekonomické riešenie. Netreba míňať materiál, ani budiť zo spánku drevorubačov, aby išli klčovať lesy. Navyše, kúpu elektronickej knižky si môžete dovoliť z bezpečia domova a dorazí k vám okamžite v podobe mailu, zatiaľ čo fyzická kniha sa môže v tomto procese stratiť, či poškodiť a hlavne doručenie trvá niekoľko týždňov.
Na druhú stranu, skúšali ste už niekomu darovať e-knihu? Ako darček ju vnímam veľmi neadekvátne. V hlave som si predstavil komickú scénu, ako z USBčka kopírujem na disk knihu, zatiaľ čo spievam "živió". Len mi to nejde dokopy a pritom je kniha tak skvelý darček.
Neviem sa zbaviť dojmu, že sa jedná o niečo podobné, ako japonské elektronické priateľky, priatelia, či tamagoči. Je to lacnejšie, skladnejšie, no predovšetkým je to len binárny kód zložený z jednotiek a núl a toho sa nemôžete dotknúť. Napriek tomu si myslím, že tento postoj je skôr na prekážku, najmä v počítačovej dobe, kde práve dáta a informácie hýbu svetom. Možno som len staromódny a preferujem knižnicu z dreva a papiera. Je to výstava, hrdosť a chvála, symbol sčítanosti človeka. Určite neotváram tablet ukazujúc zložky s knihami návštevám, či by som mal? Staromódna , drevená knižnica, ktorá je rovnako neekologická ako ozdobná, má podľa mňa okrem umeleckej hodnoty aj dekoračný význam. Lepšie než prázdna polička a na nej tablet, hoci aj s miliónom kníh.
Jeden z mojich najsilnejších dôvodov prečo zostať pri tradičnej knihe je nájsť v kníhkupectve titul, o ktorom som predtým netušil a prekvapiť sa niečím novým. Hneď od prvého otvorenia sa zo stránok linie charakteristická vôňa novoty. Je to inšpiratívna a neodmysliteľná súčasť každej knihy, na ktorú sa vždy teším, a ktorá je s čítaním spätá, často si sem-tam závislácky pričuchnem.
Asi som konzervatívny, ale toto sú moje hlavné dôvody. Už som skúsil oba spôsoby a stále som tak úplne nedokázal prísť na chuť elektronickej knihe.