Ach, tá úspešnosť vysokých škôl!

Autor: Michal Hruškovic | 5.5.2015 o 13:27 | (upravené 5.5.2015 o 16:12) Karma článku: 5,17 | Prečítané:  1423x

V marci tohto roku som bol svedkom, i členom, zaujímavej debaty na tému vysokých škôl. Od vtedy vo mne dozrieval nápad napísať o tom pár riadkov. Prečo ich je toľko? Aký je ich marketing?

Debata prebiehala v Českej republike a paradoxne sa neodohrávala v krčme pri pive, ako by sa dalo čakať. Konverzácia začala zľahka, no potom sme ju rozohnili a dokonca padlo aj niekoľko sprostých slov.

Všetci prítomní sme sa zhodli, že prvoradým problémom vysokých škôl je práve ich neuveriteľné množstvo, vďaka čomu chrlia hotových študentov ako na bežiacom páse. Myslím, že na otázku prečo každoročne vyštuduje na Slovensku sedemsto politológov neexistuje inteligentná odpoveď.                                                      

Za celý čas, čo som študoval som sa stretol tak maximálne s tridsiatimi (to už preháňam) úspešnými politológmi. Už to začína vyzerať tak, že v našom skromnom stopäťdesiat miestnom parlamente bude mať každý poslanec za sebou osobnú armádu politológov, ktorí budú röntgenovať každý jeho pohyb, ako paparazzi.

Prečo zo škôl vychádzajú zástupy politológov, andragogikov (nech už to znamená čokoľvek), právnikov a lingvistov?

Odpoveď je zložitá a zároveň prostá. Vysoká škola je dotovaná na základe počtu študentov, ktorí ju navštevujú. Čím väčší objem, tým väčšia odmena. A ktoré odvetvie je nenáročnejšie na štúdium, než filozofická, či pedagogická fakulta? Človek nepotrebuje žiaden špeciálny talent, aby ich vyštudoval a pri vyvinutí neveľkého úsilia, dokáže úspešne dokončiť svojich päť rokov školy "s prstom v nose". Potom mu ostane nádej, že práve on bude jedným z hŕstky vyvolených, ktorým sa podarí zamestnať sa v obore, kde konkurencia nemá strop a stále rastie.

Ako je v takom prípade možné, že naše vysoké školy vykazujú takú vysokú zamestnanosť svojich absolventov?

99 percent, 95 percent, sú bežnými ciframi, ktorými sa marketing škôl oháňa a nikomu nepríde divné, kam nastrkajú zvyšných 698 politolológov, či sociológov.

Nuž, nie je to tak úplne lož. Oni sa zamestnajú, avšak nemá to vôbec nič spoločné s odborom, ktorý vyštudovali. Títo nešťastní exštudenti sa zamestnajú v korporáciách a firmách, využívajúc jazyk, ktorý sa naučili. Keby bol marketing takýto: „Vyštudujte a s 99 percentnou istotou sa zamestnáte mimo oboru,“  nikto o takú školu ani bicykel neoprie. Mladý človek študuje školu, pretože si ju vybral a chce robiť to, čo študoval a keď sa mu dostane informácia o tak vysokej úspešnosti v zamestnaní, povie si: „Skvele, tým jedným percentom sa určite nestanem a budem robiť to, čo chcem.“ A pritom je to úplne naopak.  No to si človek uvedomí, až keď je neskoro. Obetuje päť rokov života štúdiom niečoho, čo nemôže využiť a pomaly to zabúda, až spomienky na učivo vyblednú. Človek sa pomaly stáva tieňom svojej minulosti, ktorý už nevie nič, ani keby sa naskytla pracovná príležitosť v jeho študijnom obore.

Ako som už spomenul, na Slovensku nie je len pretlak študentov, ale i vysokých škôl (až mám pocit, že skutočne každý musí a chce  študovať, pretože inak je ťažko vyžiť, no to je na diskusiu o sociálnej politike a to nechcem riešiť). Stále vznikajú nové vysoké školy bez toho, aby sa zatvárali staré, najčastejšie súkromné. Tie rastú ako z vody a prečo by aj nie? Sú predsa skvelé pre biznis.

Ale povedzte mi, kde na to berú garantov? Kde sú tí profesori a docenti, ktorí zaručujú a udržujú kvalitu vysokých škôl? Bohužiaľ, situácia je taká, že majú väčšinou osemdesiat rokov a sú garantmi troch, či štyroch programov na viacerých školách. Noví pedagógovia sa o tieto miesta netrhajú a ja sa divím, že pri tých platoch má ešte niekto záujem učiť. Mojou ďalšou otázkou je, kto teda zaručuje kvalitu vzdelávania, prípadne vzdelávania na súkromných školách? Na štátnych sú ešte aké-také ostatky profesorov, ale čo na súkromných školách? Tam sú regulácie študentov laxnejšie, až sa nikto nenamáha so skutočnou výučbou (česť výnimkám). Každá škola sa snaží udržať si študentov, pretože oni sú zdrojom príjmov. Ale teda tu už sa jedná viac o biznis, než o vzdelanie. O to viac je to do očí bijúce, že sa na školy s filozofickým zameraním hlási tak veľa študentov, zatiaľ čo na IT, či inžinierstvo tak málo.

V mojich očiach by som posunul hranicu výberu školy o nejaké tie dva roky, prípadne odňal právo 18 ročnej osobe vyberať si výšku. Prečo? Pretože v tom čase ešte v skutočnosti nedokáže rozlíšiť marketing a málokedy vie, čo skutočne chce študovať, čo je „lukratívne“ a nie to, čo „letí“ alebo kam idú kamaráti. Prípadne sa vytasí najväčšia zbraň školy, už spomenutá vysoká zamestnanosť, pretože, keď to tak hovoria, tak to tak určite bude.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?