A pretože už dlhšiu dobu sa v Bratislave nepostavilo obchodné centrum, vybudovali ďalšie, tentokrát v samom "srdci" Bratislavy, v Lamači.
Nazvali ho Bory.
Sám by som ho lepšie neumiestnil a povedal som si: “Pecka! Konečne čosi poruke."
Ostáva pre mňa záhadou, prečo ho nepostavili bližšie lesu, no pravdepodobne ho chceli umiestniť niekde uprostred, aby bolo rovnako ďaleko pre ľudí, ako aj pre lesné zvieratá.
A keďže projektanti nedomysleli, že zvieratá nenakupujú, ani nechodia do kín, tak návštevnosť Borov ohromovala už od prvého dňa otvorenia. Široké ulice obrovského komplexu zívali prázdnotou.
“Úspešné” centrum by som premenoval na “Bory na okraji mesta” a skrytý motív jeho výstavby mi naďalej ostáva utajený. Možno Bory postavili iba preto, aby pozemky v okolí stúpli na cene. Veď predsa len, pozrime sa pravde do očí, ceny nehnuteľností treba hnať hore, sú príliš nízko a každý človek by sa mal zo slušnosti zaťažiť aspoň jednou hypotékou.
Skrátka a dobre, cez víkend som toto obchodné centrum navštívil. Nie kvôli ceste ktorá je síce dlhá, ale o to horšia, no preto, že sa považujem za pomerne slušného filmového fanúšika. Nedávno, presnejšie 11 júna tam otvorili nové kino. Podľa informácií išlo o kino kín, najväčšie na Slovensku. Nuž nejakým magnetom tú štvrť oživiť museli. Bola to dobrá voľba?
Najprv objasním fakty, ktoré som si o tomto kine prečítal.
Kino IMAX (z anglického maximum obrazu) nie je len názov firmy, ale ide predovšetkým o technológiu, ktorá je vskutku zaujímavá a vyznačuje sa napríklad zakrivením obrazovky. Tá diváka pohltí, najmä vďaka vysokému rozlíšeniu , veľkosťou obrazu a realistickým 3D obrazom. Spoločnosť predstavuje po prvý raz na Slovensku kino takéhoto formátu. (už predtým sme síce IMAX mali, ale z neznámych dôvodov ho zrušili.)
Plátno je 2.6 x väčšie než majú najväčšie slovenské kiná a má 13x23 metrov (299 metrov štvorcových) s rozlíšením 70000x 10000. Toto je dosiahnuté vďaka špeciálnemu 70mm negatívu (klasický má 35mm na porovnanie). Obrovská obrazovka navyše dokonale vyplní vaše zorné pole a vy sa akoby stávate súčasťou filmu.
Táto technológia je umocnená podporou zvuku dolby ATMOS, ktorej reproduktory sú umiestnené nad hlavou diváka.
Predstavte si klenbu zo zvuku ako uzatvorenú kapsulu, ktorá vás obalí a dotvára dojem, akoby sa skutočne všetko dialo tam, kde má. Atmos nepretláča zvuk cez reproduktor za vami, keď sa čosi odohráva za vaším chrbtom, ale poskytuje skutočné 3D ozvučenie dokonca v správnych uhloch (keď na vás letí povedzme mrakodrap, tak ho počujete zhora zboku a aj spredu). Dokáže naraz prehrať až 128 zvukov súčasne a len na porovnanie štandardné ozvučenie je zložené z 5+1 alebo 7+1. Atmos ich má okolo 50 a hrá na úrovni 105 decibelov (asi aby boli lakačky efektívnejšie).
Toľko k faktom a technológiám. No ako to vyzeralo v praxi?
Prišiel som do Borov a kým som našiel sálu, bol už najvyšší čas. Lístky sa predávajú aj online (s QR kódom), čo mi prišlo veľmi pohodlné. Nejde len o rezerváciu, ale záväzné zakúpenie. Zároveň vypálili rybník lenivým lístkovým predátorom, ktorí poctivo pol hodiny pred filmom veselo vystávali dieru pred kasami a vykrádali miesta oneskorencom, keď rezervácie padli.
Za 13 eur som vyfasoval vstupenku a umelohmotné okuliare.
Neboli ani štýlové a boli mi veľké, ale čo som čakal za 1,50 (určite sú bez UV filtra), na 3D film mi však stačili.
Keďže som v IMAXE nikdy pred tým nebol,netušil som, čo môžem od sály očakávať. Samozrejme všetky fakty a porovnania boli fajn, ale kým som to nevidel na vlastné oči, boli to len čísla na papieri.
Kino IMAX má okolo 500 sedadiel a je priestranné ako palác. Kým som vybehol nahor do posledného radu, celkom som sa zadýchal. No najväčší dojem na mňa urobilo plátno. Poviem vám, bolo fakt impozantné. Obrovská biela stena úplne vypĺňala môj obzor a to som sedel v najvyššom rade, najďalej ako sa dalo. Bezprostrednosť s filmom, akú zažívali ľudia v centre kinosály musela byť fantastická skúsenosť. IMAX plátno bolo pre mňa obrom medzi doterajšími plátnami.
Potom to začalo zhurta a bez varovania. Veľmi ma potešilo, že nepremietali obvyklé otravné reklamy, keby som to mal počuť v 105 decibeloch a vidieť v 3D, asi by som sa scvokol a v zlosti poobhrýzal kreslá.
Keď spustili film, nasadil som si 3D okuliare a tešil som sa ako malý chlapec na Vianoce. Samotný film ma ani tak nezaujímal. Jurrasic Park 4, koho už len trápia eóny, staré Spielbergove dinosaury žerúce ľudí. Každý vie, že to robia už od 93’ a napínavé to moc nie.
Ozvučenie bolo fantastické. Bolo ako cunami zvuku, ktorý sa cezo mňa prevaľoval a fackal ma zo všetkých strán, akoby sa dej skutočne odohrával všade okolo mňa. Potenciál 3D kina bol nesmierny, avšak samotný film nebol dostatočne dobre dotvorený 3D technológiou, takže kúlových záberov a mávania rukami pred ksichtom, aby som zahnal dinosaurov a preplieskal skalp chlapíka predo mnou, nebolo tak veľa.
Táto technológia je totiž veľmi drahá a skutočné 3D tvorí len niekoľko minút z filmu. (IMAX kamery sú ťažké, hlučné a nedá sa s nimi natočiť naraz viac, než tri minúty, okrem toho 3D IMAX film pre kino váži okolo 300 kíl).
Jurský svet preto príliš lakačiek neponúkal, no vďaka zvuku a zakriveniu obrazu ste sa mohli vcítiť do filmu a vychutnávať si skvelé rozlíšenie a ostrosť obrazu.
Z filmu som mal skutočne dobrý pocit a zážitok stál za to. Nabudúce si film vyberiem dôslednejšie a snáď si vychutnám aj skutočný 3D obraz. Predsa len to nie je najlacnejšie.
No už teraz viem, že som v Lamači nebol posledný raz.
