Parndorf - trhovisko značiek

Autor: Michal Hruškovic | 29.7.2015 o 12:44 | Karma článku: 9,76 | Prečítané:  3464x

Koľkokrát sa mi stalo, že som si niečo musel kúpiť, no hlas rozumu mi na posledný moment zadržal ruku tasiacu peňaženku. No na druhú stranu, je leto a lákavá kúpa “trendy“ kompletu od snedého, návrhára ma prehovorila-smer Parndorf

Bol slnečný piatok a ja som plný nadšenia z nadchádzajúceho víkendu zhadzoval okovy práce. Razom sa mi dýchalo ľahšie.

Program bol jasný, previezť sa do Parndorfu (čítaj Pandof), ktorý býva v piatky otvorený do deviatej. Takto sme mali viac času ako nákupné maniačky a neskončili sme ako navlečené klobásky v oblečení za 500 eur, len s troma bodmi za taktizovanie. 

Upozorňujem na jeden z ťažiskových problémov nákupnej horúčky. Ak totižto nájdete, napríklad prekrásne rifle, v cene povedzme priemernej dvojtýždňovej mzdy, zmocní sa vás iracionálna túžba kúpiť si ich. To, že potrebujete tričko prestáva hrať rolu. Bleskovo presvedčíte sami seba, že ste v tomto momente perfektne racionálny a tieto nohavice proste musíte mať. Toto nutkanie, hoci sa kamufluje ako rozumné a logické, sa v skutočnosti vezie na vlne okamihu.

Ak prekonáte počiatočné nadšenie a pozriete sa na váš úmysel s časovým odstupom, uvedomíte si, že ste sa chystali spraviť obrovskú chybu a nadšenie opadne ako mávnutie čarovným prútikom.

Človek je bytosť žijúca prítomnosťou (obzvlášť Slovač), chce všetko a chce to hneď, kašľať na konzekvencie.

Takže, nasadali sme do auta, GPSko ukázalo krátkych 38 minút. K príjemnému hlasu tety, ktorá okolo Turingovho testu ani neprešla, sme si pustili rádio. Keď sme dorazili na miesto, parkovisko bolo plné, no po pár minútach dravčieho krúženia sme úspešne zaparkovali.

Vystúpil som z auta a slnko ma okamžite oslepilo, akoby tu v Rakúsku svietilo akosi bohatšie. Len jednému nerozumiem, a síce prečo sa chodí nakupovať “lacnejšie” oblečenie do štátu, ktorý HDP i životnou úrovňou prevyšuje Slovensko takmer dvojnásobne. Niekde musela nastať chyba. Veď ako niekto môže zarábať toľko a ešte sa aj tešiť z nižších cien? Nuž, kto si ako nastaví, tak dostane...

Na otvorenom námestí outletu to kypelo životom a hustota zaľudnenosti na meter štvorcový by si to v pohode mohla rozdať s bežnou Hong-Kongskou ulicou.

Radím vám, aby ste sa pripravili, že počas návštevy dostanete minimálne jednou taškou do tváre a keď prejde okolo macher v tielku, ktorý frajersky drží tašku prehodenú cez plece, ostáva vám už len dúfať, že si nekupoval ťažké boty na zimu (môj prípad).

Finančne nebezpečný, no pestrý svet Malých Kelvinov, Jurajov Armáni a Paľov Lorénov bol pretkaný spleťou uličiek s obchodmi a kaviarničkami, odkiaľ vychádzali a vchádzali ľudia. Mali na tvárach rôzne výrazy, od spokojnosti až po nešťastie tých, ktorí si uvedomili, že na obľúbené tričko od Aligátora im chýba ešte 80 eur, ktoré ľahkovážne prehajdákali v „Šéfovi“ na kotníkové ponožky do sandálov.

Počas chôdze som zaregistroval Rumunov, Maďarov, Aziatov, Čechov, Slovákov a dokonca aj zopár Rakúšanov, i keď to boli poväčšinou zamestnanci.

Keď som sa nad tým s odstupom času zamyslel, mal som na okamih pocit, ako by bol Parndorf burzou pre chudobnejších Stredoeurópanov, ktorú nám zorganizoval bohatý sused.

Prechádzali sme obchody rad radom, ako vždy som mal mužskú časť prebehnutú za moment. Poviem vám, tohtoročný výber ma sklamal, keďže značkové oblečenie je nielen drahé, ale ich motív je častokrát nejaká duchaplná palma, značka a nápis "since 1974", aby sa z vás za tie peniaze stala chodiaca reklama na Tomáša Hilfigera. To by už do módy mohli vyjsť tričká s nápisom "made in 1987" (v mojom prípade). Doteraz som myslel, že za promócie a reklamy platia firmy a nie jej užívatelia. Ak vám to nevonia, ďalej si môžete vybrať amerického orla, smrtku alebo na tričku vlajku USA s nápisom LA alebo New York.

Predsa aj chlap sa môže tešiť z pekného oblečenia a dúfal som, že aj ja iracionálne vyhodím pár stoviek za “predražený hodváb” ako pravý buržuj, no čim viac som hľadal, tým viac som klesal na duchu a samozrejme ma z toho chodenia rozboleli nohy.

Tie mi takmer úplne splacateli od chôdze na rovných rakúskych chodníkoch. Začínali mi chýbať tie naše rozbité, no ortopedicky podstatne zaujímavejšie pre plochú nohu užívateľa.

Jediným šťastím bolo, že v každom obchode sa nachádzali pohodlné stoličky pre unavených, skleslých mužov, ktorí ich doslova atakovali. Kabíny, obhádzané kúskami drahého šatstva, mi neposkytovali priestor na sedenie, keďže som sa neodvážil naň sadnúť ani poskladať ho (čo by mi zabralo väčšiu časť víkendu) sklamane som odišiel.

V niektorých obchodoch to však mali vymyslené na takzvané "štuky". Pred vstupom do kabínky  ste do ruky vyfasovali číslo s počtom kusov oblečenia, pre prípad, že by sa jeden z nich niekam "stratil".

Podľa môjho názoru mužské oblečenie akoby išlo rok od roku dolu vodou, kým ženským veciam úroveň stúpa. To v konečnom dôsledku narúša rovnováhu v nakupovaní, pretože muž stráca záujem a len podráždene prešľapuje a nedočkavo vyčakáva, kedy to trápenie skončí. Aby si vyplnil čas, nervózne sa hrá s dekoráciami, rozmontúva figuríny alebo z nudy roztáča otočné stojany.

Keď sme konečne ukončili nakupovanie, bol som na duševnom aj fyzickom dne.

Obchody už zatvárali a ja som netušil či sa mám radovať, že som ušetril peniaze alebo plakať, pretože to budem musieť absolvovať inde. Viem, že tam obvykle býva skvelý výber, no osobne som si toto leto príliš nepošmákol.

Aspoň si môžem Parndorf z „to do listu“ vyškrtnúť a najbližšie sa tam ukážem snáď až o rok.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?