Klimatizácia a iné letné choroby

Autor: Michal Hruškovic | 14.8.2015 o 16:54 | Karma článku: 10,69 | Prečítané:  6259x

Ako tak sedím v práci, vidím, že takmer každé druhé miesto nie je obsadené. Náš openspace zíva prázdnotou a zďaleka nie všetci sú na dovolenke. Zvyšok okolo kýcha a kašle. Skrýva sa za tým klimatizácia, či priveľa zmrzliny?

Slovenským meteorológom sa opäť podarilo vybaviť horúčavy, ktorých dôsledkom sa aj asfalt ciest topí, až sa človeku lepí na päty. Neostáva ničené, než sa pred touto letnou katastrofou schovať do  osviežujúceho chládku budovy a strčiť hlavu do klimatizácie, pred ventilátor alebo svoje teplom týrané telo ochladiť zdravým prievanom. Napriek všetkému takéto prefackanie organizmu nie je príliš sofistikovaný spôsob ako zvládnuť peklo za oknami.

Naše telo je vystavené priamemu teplu sálajúcemu nielen zo slnka, ale i zo stien a chodníkov betónovej džungle. To všetko ho prehrieva a ono sa chráni vytváraním vrstvy potu, ktorého má zvlažovať. Pre mňa osobne to znamená, že ak si dám v tom horku pohár vody má to rovnaký efekt, akoby som si ho chrstol do tváre.

Na druhej strane okamžité schladenie, najčastejšie ponúkané klimatizovaným priestorom, telu spôsobuje tepelný šok, ktorý vedie k rôznym ochoreniam a je najlepším spôsobom ako si pokaziť nielen leto, ale i naplánovanú dovolenku.

Opäť sa rozhliadam po kancelárií a vidím ľudí (najčastejšie ženy, ktoré sú bez siloniek a vďaka sukniam an chlad omnoho náchylnejšie) ako sedia v kancelárii naobliekaní a kýchajú, sŕkajúc čaj na imunitu, zatiaľ čo za natvrdo zavretými oknami pečie slnko ako zmyslov zbavené. Klimatizácia na nás číha nielen v budovách, ale už i v moderných MHD prostriedkoch, ktorých je stále poskromne a tak si v nich zatiaľ ešte stále môžeme dopriať dúšok nefiltrovaného pachmi prehusteného vzduchu. No nezabúdajme ani na autá, z ktorých sa pod horúcim letným slnkom stáva lesknúca sa kovová klietka. Tá sa v štyridsaťstupňovke mení na pekelnú saunu a preto je nutné vypeckovať klímu tak, že sa z auta stáva cestovná chladnička až vám začnú slziť oči, akoby ste kráčali proti vetru.

O mnoho horšie je to napríklad pri nakupovaní, kde s klimatizáciou nespravíte nič a pokiaľ musíte ísť k mraziacim boxom, odporúčam si vziať aspoň deku a turban.

Napriek tomu je klimatizácia na leto prakticky nariadenie. Každá budova, v ktorej sa pracuje, by mala byť  klimatizovaná. Prečo? Nuž prehriatie tela môže nepriamo navodiť infarkt, človek v teple stráca schopnosť sústrediť sa, pracovať v príliš horúcom prostredí sa považuje za nehumánne a v neposlednom rade, nefiltrovaný vzduch spôsobuje celú škálu alergií a vírusov. Zákon hovorí, že v prípade výkonu práce v neklimatizovanom prostredí vzniká pre zamestnávateľa povinnosť, počas leta skracovať pracovnú dobu. Klimatizácia navyše úspešne chladí a obmieňa vzduch v budove. WHO (WorldHealthOrganization) popísala príznaky zlej filtrácie vzduchu a odporučila klimatizované priestory.

Ľudské telo sa tak opäť dostáva medzi dva mlynské kamene. Nie je dobre s klímou a ani bez nej. Skutočne je organizmus taký slabý, alebo je to len ďalšie reklamné masírovanie, ktoré vás donúti zapnúť si klimatizáciu a radiátor súčasne?

Podľa niektorých nemenovaných značiek, odpoveď na otázku, či klimatizácia spôsobuje chorobu, bez mihnutia okom znela: Nemôže. Nuž, ak vieme čítať medzi riadkami, zbadáme, že to nie klimatizácia samotná, ale jej zlá obsluha a náchylný organizmus majú za následok choroby z klimatizovania. To je to isté ako povedať, že to nie fastfood, ale jeho konzumácia spôsobuje obezitu.

Sám mam dlhoročné skúsenosti s osobnou klimatizáciou a často som zaspával so zapnutou cirkuláciou, nastavenou na optimálnu teplotu. V noci som sa i tak budieval na chlad v nohách, štípanie v nose a paradoxným teplom na tvári. Keď som fúkanie vypol, nedokázal som zaspať. Telo bolo zvyknuté na nižšiu teplotu a rozmrazovaný organizmus, s ktorým stupne celzia cvičili ako s činkou, si už nedokázal tak ľahko nájsť cestu k odpočinku. Napriek tomu je tichšia ako plieskajúci ventilátor, ktorý má podobný účinok, až na to, že vás možno ešte nezdravšie ofúkne, druhej strane nezanechá stekance kondenzovanej vody, takže paráda.

Nuž a aké sú tie choroby spôsobené klimatizáciou? Je ich viac a o niektoré som popravde vôbec nečakal. Existuje celá škála diagnóz, ktoré spôsobuje, od tých menej nápadných ako migrény, bolesti zubov, čeľusti a kĺbov až po známejšie ako sú zápaly hrdla, bolesť v krku, suchý kašeľ, nádcha, zápal očných spojiviek, stredného ucha, angína alebo seknutia. Aby som pravdu povedal, ich výpočet ma tak trochu vyľakal. Sám som náchylný na niekoľko z týchto diagnóz a stuhnutý krk patrí medzi tie najviac v pohode. I keď celotelovými otočkami pripomínam robota z lacného sci-fi.

A ako týmto chorobám predísť? No v prvom rade vitamínmi, zeleninou a správnou životosprávou a prirodzením vetraním. Ak sa však nepodarí vyhnúť sa klíme, je dobre vedieť ju aspoň obsluhovať tak, aby sme minimalizovali negatívny dopad na svoj organizmus. Aby nebolo telo vystavované zbytočnému riziku, mala by byť klimatizácia nastavená o šesť stupňov menej, ako je nastavené počasie vonku. V našej zóne je to približne tých 23-28 stupňov, no najideálnejšia je škála medzi 22-25, inak má teplo nepriaznivý vplyv na pokles pracovného výkonu a schopnosť sústrediť sa a to predsa nikto nechce, obzvlášť tí hore.

Klimatizácia by taktiež nemala fučať nonstop a mala by byť zapnutá len v niektorých časových intervaloch tak, aby si na ňu telo dokázalo zvyknúť a “aklimatizovať sa”. Odporúča sa vypnúť ju pri odchode a zapnúť po príchode do miestnosti, tak by sme telu mali dať čas pripraviť sa a nie hodiť ho rovno do vychladenej jaskyne kancelárie. Taktiež by nemala byť zapnutá dlhšie než štyri hodiny, predsa len nejde o prehrievanie, ale aj o ofúknutie a na výmenu vzduchu v kancelárií by to stačiť malo.

Ďalším dôležitým bodom pre správne fungovanie klimatizácie sú pravidelné prehliadky a čistenie filtrov, ktoré sa v prípade zanesenia zmenia na bacilonosiče. Ak je klimatizácia v nonstop prevádzke, je nevyhnutné, aby tieto prehliadky vykonával odborník viac než štyrikrát ročne. Nemyslím si, že toto pravidlo sa dodržuje a to sme chladiacej mašinke vydaní napospas dobrých desať hodín denne. Navyše častokrát nemáte samotné ovládanie k dispozícii a musíte spraviť “trouble ticket” na administrátora budovy, a kým sa k nemu dostane, tak sa už doma veselo napchávate antibiotikami a môžete mu poslať ďakovný list s priloženou faktúrou za storno dovolenky.

Ak však ovládač po ruke a myslíte si, že je skvelé byť pánom vlastného osudu, zistíte, že vďaka dress kódu sa budú muži vždy potiť a nadávať na teplo a ženy vždy tŕpnuť ako mrazené kurence. Boj o teplotu a prepínanie teplôt sa tak dostane priamo medzi zamestnancov a vzniká vzájomná nevraživosť, čo má za dôsledok bizarné hádky, nie nepodobné tým v domácnosti .

Osobne by som zakázal letný dress kód alebo nastavil teplotu klimatizácie na optimálnu teplotu tak, aby bola nezlučiteľná s chorobami. Znie to možno jednoduchšie než sa zdá, no zdravie je len jedno a verte či nie, keď ste chorí, po ničom netúžite viac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?