reklama

Ako prestať fajčiť a nezostať úplne sám - časť 1.

Už to tak vyzerá, že téma fajčenia sa opäť dostáva na diskusné výslnie a tak som sa rozhodol prispieť aj svojimi skúsenosťami. V momente, kedy píšem tieto riadky, som už vyše rok a pol oslobodený od zväzujúcej moci cigariet a snáď sa už právom považujem za úspešného nefajčiara. Rozhodol som sa opísať, čo takýto boj obnáša a ako ho vyhrať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Pravdupovediac, neprestal som fajčiť kvôli praktickým dôvodom, ako sú napríklad peniaze. Tie dve-tri eurá z biedy nikoho nevytrhnú a v skutočnosti i keď som prestal, tak som tie peniaze minul na iné hlúposti, ako čoko-tyčinky, žuvačky, či kolu, bez ktorých som sa predtým zázračne obišiel. Fáma, že cigarety lezú hlboko do peňaženky je síce pravdivá, no v skutočnosti ostanete na rovnakej výdavkovej hladine, keďže tie peniaze miniete na niečo iné. Musím však poukázať na fakt, že keby som si tie financie poctivo odkladal a odtŕhal si každodennú horalku, tak si za to v lete zaplatím slušnú dovolenku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Keď tie drobné v peňaženke sa tak núkajú byť minuté..."

Takže nie, peniaze neboli tým motívom, ktorý ma donútil zamyslieť sa nad mojím neduhom.

Neprestával som ani v zime, keď ostatní sedeli v pohodlí interiéru a mňa prepadla neprekonateľná túžba vyliezť na mráz a ukojiť svoju závislosť. Stál som vonku ako somrák a nechal si do tváre fučať štípajúci vietor, s ktorým sme sa spoločne delili o cigaretu, zatiaľ, čo mi odmŕzala ruka chladom. Neprestával som ani v lete, keď ma kamaráti odháňali s tým, že im cigarety smrdia a kazia chuť do jedla.

Tieto strasti som znášal s hlavou hrdo vztýčenou a mával nad sebou pomyselnou vlajkou tabakových spoločností.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Nenechám ostatných aby mi hovorili čo mám robiť.“

A tak som veselo fajčil ďalej, žil svoj život, ničil si pľúca a sledoval ako deň za dňom s čoraz väčšími problémami dobieham na MHD. Došlo to až tak ďaleko, že ma zadýchaného púšťali staršie dámy sadnúť si, pretože som vyzeral, akoby sa nado mnou zatváralo veko truhly.

Od tohto osudu ma zachránilo dievča. Nechcem sa chváliť, ale má averziu voči tabaku a povedala mi, že ona sa s "popolníkom" odmieta čo i len rozprávať.

Vstúpil som si do svedomia a uvedomil si, že ju k tomu naozaj nemôžem nútiť. A teda som, spočiatku len pri nej, prestal páliť dechtové dobroty, ktoré ma sprevádzali takmer celý život. Napokon sa mi to podarilo celkom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nebolo to jednoduché a taktiež to nebol môj prvý pokus. Napokon ma okolnosti pritlačili k stene a dostal som jednoznačné ultimátum od osoby mne drahej, ktorá odmietala trpieť smrad starého močkoša so syndrómom suchého hrdla, kašlajúceho ako korheľ.

Keď sa nad tým zamyslím, cigarety v konečnom dôsledku tento boj prehrali práve kvôli nevábnej vôni, ktorá zo mňa po fajčení tiahla a ktorú som nevnímal. Ťažký, dusivý oblak, ktorý sa vznášal okolo mňa, bol vždy prítomný po dopálení cigarety, taká bezdomovčina.

To si uvedomíte, až keď sedíte v autobuse a nastúpi človek, ktorý si predtým doprial posledný dlhý šluk, než sa s tučným špakom ľútostivo rozlúčil a pretiahol filter tak, že ho takmer zhltol. Taká osoba zapácha tak, až sa ostatným búria žalúdky. Okolo sa potom vytvorí klasický tanečný kruh význačný pre brejkdencera, či nevábne voňajúceho bezdomovca v MHD.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poviem vám, tento začiatok konca nebolo veru med lízať. Absencia tabaku mi nastavila čuch tak, že som bol schopný cigaretový dym vnímať na vzdialenosť niekoľkých kilometrov a dokonca som ho cítil aj vtedy, keď nikto v okolí nefajčil. Predstavoval pre mňa konštantné pokušenie kamkoľvek som sa pohol. Najhoršie boli večery s kamarátmi, keď sa vo vzduchu vznášal ľahký opar alkoholu, vtedy som skutočne trpel.

Keď si minule muž na zastávke zapálil, zhlboka som nasával tenký prúžok dymu, až mi pán s kyslým úsmevom dobrovoľne jednu ponúkol zo strachu, že si spálim nos o jeho blčiacu cigaretu.

Keď som vysvetlil, čo sa deje, zhovievavo sa usmial.

Takmer som si vzal, no našťastie medzičasom stihol ruku so škatuľkou stiahnuť.

To bol okamih, keď som si opäť premietol výrok Marka Twaina:

„Prestať fajčiť je najjednoduchšia vec. Sám som s tým prestal najmenej tisíckrát.“

Michal Hruškovic

Michal Hruškovic

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som bývalý študent politických vied, ktorého politizovanie omrzelo až na kosť. Hodlám sa preto venovať dennodenným trampotám a nervy nedrásajúcim témam. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu