Už vyše týždeň sa každé ráno budím na to, ako mi teplé lúče svojím hrejivým dotykom objímajú tvár a presvecujú zavreté viečka.Začínam sa potiť a variť vo vlastnej šťave a uvedomujem si, že mi je posteľ zrazu nepohodlná.Vstávam, aby som stiahol žalúzie, no vidím, že i keď sú zatvorené, lúč sa cez ne aj tak odrazí ako disko guľa od lesklého obleku Michala Davida.
Rád by som napísal niečo v zmysle, ako ma slnko svojím vábením zobudilo do nádherného žiarivého dňa, no cítim sa skôr tak, že ma schmatlo za plecia a triaslo so mnou, akoby do mňa pustili 220V. Ak sa neprebudím na dôsledok horúčavy, tak je tu ešte stále zaručený budík, o ktorý sa postará harmonický zvuk kosačky. Ten ako dotieravý trúd začne bzučať niečo po šiestej takmer s „prvým dotykom ranných lúčov“, aby pokosil a rozsekal zvyšky môjho spánku.
Vďaka tomu ma po ceste do práce víta zeleno-hnedý oblak prachu a trávy, z ktorého sa stáva "raj" alergikov, vezúcich sa rovno k doktorovi. Tu sú na nerozoznanie od neúspešného devianta, ktorému do tváre nastriekali slzný plyn. Máločo si dokážu vynachváliť viac, než čerstvo pokosený trávnik, či poletujúce chumáče z topoľov. Mäkký, falošný sneh, ktorý vám začervená oči, upchá nos a určite "vylepší" oblečenie tak, že jeden netuší, či sa nejedná o dákeho operenca z neznámych dôvodov prišitého k tričku.
Akoby toho nebolo dosť, nedávno som zažil nemilé prekvapenie, keď som si večer pri písaní na chvíľu otvoril okno. Tam na mňa číhal "oblak" čerstvo vyliahnutého hmyzu, ktorý sa zákerne schovával za rohom čakajúc na túto príležitosť. Neviem, či sa mi to zdá, ale hmyz je každý rok prefíkanejší. Vletel dnu niekoľko ráz obkrúžil lampu, než sa spálil a zletel na zem, kde sa zmenil v chrumkavé kúsky chitínu, ktoré som potom "s radosťou" poroznášal po izbe (možno nakoniec ten hmyz ešte nie je tak bystrý).
No môže sa stať, že vás navštívia omnoho spoločenskejšie komáre, ktoré "chcú vymaľovať" interiér krvou a zmeniť vašu spálňu v miesto činu. Ak to nie je infra-bzučanie, ktoré vám pri uchu "lahodným kontraaltom hrá uspávanky", tak je to cez deň ultrazvukový bas sršňa veľkého ako vrabec. Ten nemá problém závidieť môj ovocný nákup a naháňať ma cestou domov.
Teplo je spojené s oslavou života a neprebúdza sa len príroda, ale i ľudia. Tí zhadzujú svoje zimné ošatenie, pod ktorými ukazujú ako pávy nové tetovania fantastických tvarov a farieb, vykúkajúce z rôznych kútov tela.
Samozrejme muži nelenia a nahodia tielka, či obtiahnuté tričká a pred vyrazením do ulíc si dajú dvadsať klikov, prípadne sa v MHD-čke nenápadne chytia tyče bicepsovým úchopom a každých pár minút skontrolujú jeho pnutie tak, aby si to všetky samičky v okolí všimli.
Dokazujú tým, že posledný mesiac-dva pred otvorením sezóny začali na sebe s pomocou kreatínu a bielkovín "poctivo" makať a rituál vábenia môže začať.
Dievčatá a ženy záujem opätujú, vyťahujúc legíny, minisukne a iné deravé oblečenie, obvykle s veľkým výrezom v hrudnej časti. Prípadne si skočia do solárií, predvádzajúc tak prirodzené opálenie po zimných mesiacoch.
Tieto si dravčím zrakom premeriavajú budúci plážoví inžinieri, ktorí by najradšej behali bez trička už od zimy, no musia si vystačiť so smutnými statusmi na Facebooku o tom, ako im chýba leto a nezabudnú prihodiť prekvapivú fotku hore bez, na ktorej zaflexovali tak, až im navreli žily na tvári.
Pekné počasie v nás všetkých odhalí dobrodruhov a človek jednoducho nedokáže odolať bezcieľnemu potulovaniu po prírode. Slnko na človeka pôsobí blahodarne, rozširuje mu úsmev, lepší náladu. Bez slnka sme bytosti pesimistické a smutné, no ako náhle vykukne, optimizmus stúpne. Nie je náhoda, že v severských krajinách počas polárnej noci sa kvôli depresiám uskutoční najviac samovrážd.
Pravdou ostáva, že človek slnkom rozkvitá, rovnako ako záhrada. S týmto rozpukom však prichádza dilema a prvé problémy s letom spojené. Najdôležitejšia je otázka, kam ísť a čo to bude stáť.
Odbitím mája nastala lovecká sezóna cestovných kancelárií, ktoré posielajú viac reklamných e-mailov než ľudia stíhajú mazať, s kredibilitou nižšou než Mečiarove dlhopisy. Cestovné agentúry vylezú ako dážďovky po búrke a vytasia svoj nepriestrelný marketing o tom, ako sa budem mať výborne na Malorke "za stovku". Samozrejme je potrebné minimálne zväčšovacie sklo na to, aby som odhalil letiskové a iné poplatky. Keď sa napokon odhodlám a prekusnem cenu, ostanem stáť s ústami dokorán pred polorozpadnutým bungalovom, ktorý vonkoncom nezodpovedá fotografiám sľúbeného paláca.
Sedím na stoličke, zhlboka sa nadýchnem. Nasajem "vôňu" prichádzajúcej zmeny a usmievam sa.
Áno, začína leto.